Neviem ako mám začať.
Čo tak, „túžim s tebou dýchať.“
Predychávať sekundy, dni.
A kašľať na minulé spomienky.

Na diaľnici za láskou, obišiel ma aj slimák.
Nie a nie sa k tebe dostať.
Nad hlavou ostal iba sivý mrak.
Ako nad tým prestať premýšľať?

No ty už ohrievaš iné lono.
Nestalo sa to priskoro?
Nebolo to smilné?

Zaspávam, spomínam.
Na náš prvý bozk a nato čo bolo potom.
Netrápi ma rasa ani klan,
Lebo len tebe všetky svoje sny dám.

Nikdy nestáť na inej pôde ako tej tvojej.
Kričím nechaj ma, prosím však, „nikdy neopouštěj“
Čo sa to deje? Povedz mi.