Nádherné. Ten spln mesiaca je naozaj nádherný. Leží na lúke a díva sa. Žiadna nádhera nezabráni aby si ju vzali. Z tela silného stáva sa telo nevládne. Z duše ohromného rozmeru ostáva len vánok. Milovala i nenávidela. Tích, ktrích milovala, šeptom prosila len o jedno "Nezabudnite na mňa, prosím." Boli to jej posledné slová.
Po rokoch, ťažkých rokoch, keď sa odvážila uzrieť známych živých, odtiaľ, kde my to nazývame večnosť, všetko pre ňu zastalo a ona prestala žiť znova. Zobúdzala sa každé ráno s myšlienkou na nich, aj keď sa nemohla dívať. Ten veľký kus jej vnútra bol denne s nimi. Oni, oni zabudli. Na posledné slová sa predsa nezabúda!
17.04.2008 16:30
Posledné slová...
Diskusia k článku [4]
Hlasovanie k článku
O autorovi
Ambie
už nemám slov...
Moje kategórie
Archív autora
Magazín
Najčítanejšie na blogu
